Grupo de Capoeira Angola Irmãos Guerreiros - Núcleo Prešov

História Capoeiry

oldroda1

Capoeira sa vyvinula v Brazílii, svoje korene má však v stredoafrickej a západoafrickej kultúre ktorá bola do Brazílie „privezená“ popri obchodovaní s otrokmi. Portugalci dorazili na Brazílske pobrežie v roku 1500 a po neúspešných pokusoch zotročiť pôvodné obyvateľstvo, ktoré skončilo vyvraždením väčšej časti pôvodných obyvateľov, začali privážať otrokov z Afriky. Tí boli lepšie stavaní na tvrdú prácu a extrémne podmienky. Celkovo ich vtedy priviezli do Brazílie asi 3,5 milióna. Využívali ich hlavne na prácu na plantážach s cukrovou trstinou. Bol to jeden z najkrutejších otrokárskych systémov v koloniálnej histórii. Otroci si zo sebou priniesli z Afriky svoju kultúru, ktorá mala zásadný význam pre vznik Capoeiry.

Je viacero teórií objasňujúcich pôvod Capoeiry. Jednu z najpopulárnejších predstavil Álbano Neves e Sousa v roku 1965. Táto teória hovorí, že Capoeira sa vyvinula z praktiky zvanej N´golo alebo Tanec Zebier. Pohyby N´golo imitovali pohyby bojujúcich zebier. Tanec N´golo bol praktikovaný mladými bojovníkmi, ktorí bojovali o ruku nevesty v rituáli známom ako „efundula“. Tento tanec sa praktizoval v oblasti južnej Angoly.

Teória N´golo vraví, že rituál sa postupne pretransformoval do bojového štýlu, ktorý používali otroci na svoju obranu a boj. Pestovali tento spôsob boja aby dokázali mentálne a fyzicky vzdorovať krutému otrokárskemu systému Portugalcov a taktiež aby si zachovali svoju kultúru. Okolo roku 1814, keď bolo otroctvo najviac rozšírené, bola Capoeira a iné formy africkej kultúry úplne zakázané.

Dôvodov, prečo bola Capoeira potláčaná, bolo niekoľko: vytvárali sa malé a súdržné skupiny, Capoeira formovala nebezpečných a odhodlaných bojovníkov, dávala Afričanom pocit národného uvedomia. Napriek tvrdému potláčaniu sa Capoeira zachovala hlavne na troch miestach: Recife, Rio de Janeiro a v štáte Bahia. Zatiaľ čo v prvých dvoch zo zmienených miest bola Capoeira viac násilná a neobsahovala hudbu, v Bahii sa z nej stala ritualizovaná hra so silnou hudobnou zložkou.

CAPOEIRA ANGOLA

Capoeira Angola je tradičný štýl Bahijskej Capoeiry. Je pre ňu charakteristická ritualizovaná hra, ktorá spája prvky tanca, boja a hudby, a kladie dôraz na interakciu medzi hráčmi, hudobníkmi ako aj obecenstvom.

mestre-pastinhaBahijský štýl Capoeiry sa koncom 19. a začiatkom 20. storočia stal tým, čo je dnes známe ako Capoeira Angola. Tento termín zaviedol Mestre Pastinha aby svoj štýl odlíšil od Capoeiry Regional, ktorú začal vyučovať Mestre Bimba v roku 1932. Mestre Pastinha založil prvú oficiálnu akadémiu Capoeiry Angoly pod názvom ‘Centro Esportivo de Capoeira Angola’ v roku 1941 a bola uznaná vládou v roku 1952.

Hra v Capoeire Angole

Hra v Capoeire Angole je ritualizovaný imitovaný boj dvoch hráčov nachádzajúcich sa uprostred kruhu ľudí známom ako „roda“. Hra sa hraje na hudbu, ktorá je hraná ľuďmi na jednej strane rody. Hudobná zložka sa volá „bateria“ a pozostáva z capoeiristov, ktorí momentálne nehrajú v rode. Počas hry sa striedajú ľudia, ktorí hrajú v rode, ľudia hrajúci na nástroje a ľudia tvoriaci rodu. Ľudia tvoriaci rodu spievajú tradičné piesne spolu s hudobníkmi tvoriacimi bateriu. Cieľom hry je hra samotná, neexistuje oficiálny víťaz ani porazený.

Vo všeobecnosti sa hráči snažia narušiť stabilitu spoluhráča, prinútiť ho spadnúť alebo dostať ho do pozície, z ktorej nemôže zaútočiť (niečo ako mat v šachu) a zároveň sa snažia o to, aby to isté neurobil spoluhráč im. Hra v Capoeire Angole je nenásilná a všetky údery a rýchle pohyby, ktoré by mohli spôsobiť zranenie spoluhráča, sa väčšinou iba naznačujú a nie sú dotiahnuté do konca.

Pre útočné, ako aj obranné techniky hráčov, je charakteristická snaha ostať „uzavretý“. To znamená nedať súperovi priestor na útok. Pointa je, že súper nemá priestor na útok na miesta, na ktoré sa útočí lebo sú kryté časťami tela, na ktoré sa v hre neútočí. Miesta, na ktoré sa v hre neútočí sú stehná, chrbát, zadok a ruky. Naopak, miesta, na ktoré sa útočí – pokiaľ ostanú nekryté sú členky, hlava, oblasť brucha a hrude.

Hudba v Capoeire Angole

Hudba je neoddeliteľnou súčasťou hry v Capoeire Angole. Dôvod je ten, že počas hry nedochádza ku komunikácii len medzi samotnými hráčmi, ale tiež medzi hudbou a hráčmi. Rytmus hudby udáva rytmus samotnej hry.

Najdôležitejším nástrojom je „berimbao“, ktoré vydáva jedinečný zvuk typický pre capoeiru. Pri hre sa používajú tri berimbaá a to „gunga“, majúca najhlbší zvuk a udávajúca základný rytmus. Zvyčajne na nej hrá mestre alebo človek, ktorý vedie rodu. „Media“ sprevádzajúca gungu so stredne hlbokým zvukom a „viola“,ktorá ma najvyšší zvuk a tvorí improvizované variácie. Ďalšie nástroje sú „pandeiro“, „agogo“, „reco-reco“ a „atabaque“.

Piesne v Capoeire sa spievajú v portugalčine. Poznáme tri typy piesní: „ladainha“ je sólová pieseň, ktorá sa spieva na začiatku rody, po nej nasleduje „chula“, a potom sa spievajú „corridos“, ktoré majú formu predspievávania osobou hrajúcou na berimbao a odpovedí spievaných ľuďmi tvoriacich rodu.

Hlavnou úlohou hudby v Capoeire je vytváranie pozitívnej energie, ktorej sa hovorí „axé“.

.
.